Komplikácie

Veľmi zriedkavú komplikáciu môže spôsobiť transplantát čo sa neusídli v kostnej dreni príjemcu a jeho odvrhnutie organizmom chorého. Vyskytuje sa menej ako v jednom percente liečených prípadov.

Častejšou komplikáciou jereakcia transplantátu voči hostiteľovi

Graft versus Host Disease – GvHD.

Vzniká v priebehu troch mesiacov po transplantácii u 50-60% pacientov liečených alogénnou transplantáciou. Podstatou ochorenia je fakt, že imunokompetentné bunky, t.j. T – lymfocyty prítomné v transplantáte KB napadajú normálne bunky kože, pečene a zažívacieho traktu príjemcu.

Choroba sa prejavuje bolestivým svrbením, začervenaním kože, tvorbou kožných vredov, kŕčovými bolesťami hrude, dráždením na zvracanie, zvracaním, hnačkami a poruchami pečeňových funkcií. Niektoré T lymfocyty prítomné v transplantáte kostnej drene sú schopné napádať a zničiť nielen normálne zdravé bunky chorého ale i leukemické bunky, ktoré prežili po radikálnej liečbe chemoterapiou a rádioterapiou a takto prispievať k liečbe základného ochorenia. To sa využíva pri tzv. mini-alogénnych transplantáciach. Chorému sa podajú nižšie dávky chemoterapie a pri liečebnom efekte sa spolieha práve na reakciu darcovských T-lymfocytov proti zvyškovej leukémii. Výhodou je nižšia toxicita, čo umožňuje robiť transplantáciu aj u starších pacientov.

Priebeh GvHD môže byť rôzny. Najväčším rizikom ochorenia je vznik ťažkých infekcií, ako napr. zápalov pľúc a zažívacieho traktu. Úmrtie pacientov na toto ochorenie je 10 až 25%. Na zabránenie vzniku alebo na zmiernenie priebehu ochorenia sa podávajú pacientom lieky, ktoré pôsobia tlmivo na obranný systém organizmu. Dôležitú úlohu hrá tiež podporná celková liečba a opatrenia, ktoré majú chrániť chorého pred infekciou, ako napr. špeciálne nemocničné priestory, dezinfekcia kože a zažívacieho ústrojenstva.

Okrem akútnej formy GvHD existuje i chronická, ktorá vzniká tým, že akútny priebeh choroby sa liečbou nezvládne a prejde do chronického.

Avšak asi v 20 % prípadov sa objavuje u chorých, ktorí predtým nemali akútnu formu GvHD. Postihuje pacientov prežívajúcich 6 mesiacov až 2 roky po transplantácii kostnej drene. Častejšia je u starších pacientov. Prognóza rovnako ako pri akútnej chorobe záleží od množstva postihnutých orgánov. Čím viac ich je postihnutých, tým je horšia. Nepriaznivá je u pacientov s predchádzajúcou akútnou formou GvHD.

Vážnou komplikáciou po transplantácii kostnej drene je vznik rôznych infekcií, najmä ťažkých zápalov pľúc. U pacientov v dôsledku slabšej telesnej kondície a narušenia imunitného systému je zvýšený sklon k infekciám. Pre zmenšenie tohto rizika sa pacient umiestni v izolovanej nemocničnej jednotke. Ošetrujúci personál ev. výnimočné návštevy pri vstupe do miestnosti chorého musia nosiť ochranný odev, rukavice a masku. Chorý je ponechaný v izolačnej miestnosti až do doby prihojenia transplantátu a úpravy obranného systému.

Pacientovi sa podávajú preventívne antibiotiká a antimykotiká. Nakoľko je narušená prirodzená bariéra kože voči infekciám, treba venovať zvýšenú pozornosť osobnej hygiene, najmä oblasti podpazušia, konečníka a pohlavných orgánov. Častejšie si umývať ruky, nielen po použití toalety. Zvýšená opatrnosť pri strihaní nechtov, holenie iba elektrickým strojčekom. Dôležitá je i hygiena ústnej dutiny, pretože je potenciálnym zdrojom infekcie.

Aj po prepustení do domáceho ošetrenia chorý musí dodržiavať niektoré preventívne opatrenia:

Strániť sa po dobu asi 6 mesiacov podujatí spojených so zhromaždením väčšieho množstva ľudí, ako sú divadlo, kino, verejné kúpele a pod.

Chrániť sa pred priamym kontaktom so zvieratami, rastlinami a zeminou.

Chrániť sa pred priamym slnečným žiarením. Pri pobyte vonku používať krémy s vysokým obsahom ochranného faktora.

Chodiť na prechádzky a zdržiavať sa v prírode.