Alogénna transplantácia je prevod krvotvorných buniek od darcu – príbuzenského (najčastejšie je darcom súrodenec so zhodným HLA, zriedka aj vzdialenejší príbuzný, pokiaľ je identický alebo zhodný v najdôležitejších transplantačných antigénoch; pravdepodobnosť, že sa v rodine chorého nájde vhodný darca je asi 30 %.) alebo od nepríbuzenského darcu na základe kompatibility HLA systému. Na získanie vhodného nepríbuzenského darcu sa vo svete zriaďujú databázy darcov kostnej drene, u nás funguje Register dobrovoľných darcov kostnej drene.

Odobraté krvotvorné bunky darcu sa prevádzajú formou transfúzie pacientovi. Prevod alogénneho štepu sa uskutočňuje po prípravnej fáze liečby (chemoterapii, príp. s kombináciou s rádioterapiou), kedy je pacientovi zničená jeho vlastná krvotvorba.

Liečebný efekt alogénnej transplantácie spočíva jednak vo vysokodávkovanej chemoterapii a tiež v účinku GVL (Graft Verzus Leukemia) efektu, čo znamená, že štep darcu priaznivo pôsobí proti ochoreniu hostiteľa, pretože je schopný rozpoznať a zahubiť ostávajúce nádorové bunky.

Ďalšou výhodou alogénnej transplantácie je, že podávané kmeňové bunky sú zdravé, nezaťažené predchádzajúcou liečbou. Rizikom však je omnoho väčší výskyt reakcií štepu proti hostiteľovi (Graft versus Host Disease – GvHD) a aj nutnosť pacientom po alogénnej transplantácii dlhodobo podávať imunosupresíva, aby sa zabránilo odvrhnutiu transplantátu, s čím súvisia ďalšie riziká (náchylnosť k infekciám, toxické účinky na pečeň, obličky a i.).

Pri autológnej transplantácii je darcom sám chorý. Je prevod vlastných krvotvorných buniek alebo kostnej drene pacienta, ktoré mu boli odobraté ideálne v období kompletnej remisie ochorenia po predchádzajúcej chemoterapii. Niekedy sa robí aj čistenie KB od zvyškov leukemických buniek pomocou cytostatík alebo imunologicky pomocou monoklonálnych protilátok.

Odobraté krvotvorné bunky sú spracovávané a následne zmrazené v špeciálnych plastových vakoch pri teplote -196 ºC a uložené v kontajneri s kvapalným dusíkom. Pacient sa po ich odbere podrobí vysokodávkovanej chemoterapii (podľa potreby v kombinácii s rádioterapiou), ktorá je veľmi účinnou liečbou mnohých malígnych ochorení. K jej závažným nežiaducim účinkom patrí však nenávratné poškodenie kostnej drene. Na obnovenie takto zničenej krvotvorby sa potom chorému vrátia jeho krvotvorné bunky. Výhodou je, že sú to bunky jemu vlastné, a preto pacienti po autológnej transplantácii nemusia užívať žiadne imunosupresíva, odpadá riziko komplikácií alogénnej transplantácie. Pacienta možno skôr prepustiť do domáceho ošetrovania. Nevýhodou však je, že pri autológnej transplantácii chýba priaznivý imunologický efekt transplantácie, ktorým je pôsobenie štepu na zostávajúci leukemický klon (tzv. Graft Versus Leukemia efekt – GVL), čím sa zvyšuje riziko relapsu ochorenia.

Syngénnou sa nazýva transplantácia, pri ktorej darcom je síce iný jedinec, ale s totožnou genetickou výbavou, teda zdravé jednovaječné dvojča. Genetická identita darcu a príjemcu v tomto prípade nevyvoláva imunologické reakcie podobne, ako je to pri autológnej transplantácii, a preto nie je nutné podávanie imunosupresív, ani nie je častá GvHD reakcia. Nevýhodou je ale chýbajúci GVL efekt a s tým súvisiace vyššie riziko relapsu pôvodného ochorenia.

Podľa toho, z ktorého miesta tela sa kmeňové krvotvorné bunky odoberajú, transplantácie sa delia na:

• transplantácie kostnej drene (pôvodný zdroj, dnes používaný stále menej),
• transplantácie cirkulujúcich (periférnych) kmeňových buniek (v súčasnosti najčastejší zdroj KB),
• transplantácie pupočníkovej (placentárnej) krvi.

Odber kostnej drene sa robí v celkovej alebo spinálnej anestézii na operačnom sále nabodnutím hrebeňa bedrovej kosti na viacerých miestach a následnou aspiráciou drene. Takto možno získať 400 – 1000 ml drene.

Periférne kmeňové krvotvorné bunky sa získavajú separáciou z obehovej krvi. I keď malé množstvo kmeňových krvotvorných buniek je v obehovej krvi vždy prítomné, nestačilo by na transplantáciu. Modernými liečebnými prístupmi je dnes možné ich množstvo v obehovej krvi podstatne zvýšiť.

Pri separácii kmeňových krvotvorných buniek sa krv odoberá darcovi zo žily do prístroja (krvinkového separátora), kde sa centrifugáciou oddelí potrebná časť buniek, medzi ktorými sa nachádzajú aj kmeňové krvotvorné bunky. Ostatné bunky spolu s plazmou sa vracajú darcovi do druhej žily. Podľa druhu a štádia choroby, ako aj typu prístroja je potrebné takýchto odberov jeden až tri, výnimočne viac. Odobraté bunky sa buď priamo podajú pacientovi (pri alogénnej transplantácii), alebo sa podobne ako kostná dreň zmrazia (pri autológnej transplantácii) a uschovajú sa až do času, keď je chorý pripravený na transplantáciu. Zmrazený materiál na transplantáciu môže byť uskladnený i niekoľko rokov. Pred transplantáciou sa rozmrazí.

Transplantácia periférnych kmeňových krvotvorných buniek má dve výhody v porovnaní s transplantáciou kostnej drene. Odber sa robí bez celkovej narkózy darcu a keďže sa získa väčšinou podstatne viac KB ako z kostnej drene, je proces usídlenia kmeňových krvotvorných buniek u príjemcu rýchlejší, a tým rýchlejší je i začiatok tvorby normálnej zdravej krvi.

Kmeňové krvotvorné bunky v hojnom počte obsahuje aj pupočníková (placentárna) krv. Odber placentárnej krvi sa uskutočňuje po narodení donoseného dieťaťa, po podviazaní a prestrihnutí pupočníka ešte pred pôrodom placenty. Krv sa odoberá z pupočníkovej žily rovnakým postupom ako pri odbere od darcu krvi do odberového vaku a uschová sa v zmrazenom stave pri – 196 °C do doby jej použitia na transplantáciu. Rádovo je možné krvotvorné bunky skladovať desiatky rokov.

Pred transplantáciou KB sa chorému aplikuje agresívna vysokodávková chemoterapia, prípadne v kombinácii s ožiarením celého tela v niekoľkých frakciách v 3 – 24 hodinových intervaloch. Prednosťou celotelového ožiarenia je schopnosť zlikvidovať nádorové bunky aj na miestach, kde chemoterapia je neúčinná, napr. v centrálnom nervovom systéme. Súčasne ožiarenie pôsobí imunosupresívne t.j. potláča obranyschopnosť organizmu chorého a tým zmenšuje riziko odvrhnutia alogénneho transplantátu.

Kmeňové krvotvorné bunky darcu sa po transplantácii v priebehu asi troch až šiestich týždňov definitívne usídlia v kostnej dreni príjemcu a krvný obraz sa postupne upraví.